Beckovský hrad s podhradskou osadou tvorí dôležitú súčasť dejín Slovenska. Ako strážny hrad nad dôležitým brodom Váhu v priestore „Beckovskej brány" bol nedobytným hradom. Do polovice 13. stor. zaberal len vrcholovú plochu brala vymedzenú hradbami, ktoré sledovali okraj skaly. Na najvyššom mieste stál dvojpodlažný palác s cisternou. Na prelome storočia vznikla hranolová veža -„Doujou." V 14. stor. vykopali studňu, po obvode múrov postavili hospodárske budovy a na južnej strane otvorenú vežu. Je možné, že
v časti prestavby sa uskutočnili za panstva Matúša Cáka Trenčianskeho, ktorý vlastnil hrad do svojej smrti vr. 1321, kedy sa Beckov vrátil do rúk kráľa.
V r. 1388 dostal hrad do dedičnej dŕžavy Stibor zo Stiboríc, verný rytier kráľa Žigmunda Luxemburského, až do svojej smrti v r. 1414 zastával hodnosť sedmohradského vojvodu. Prestavba hradu trvala niekoľko desaťročí. Dolné nádvorie po prestavbe bolo určené pre posádku a hospodárske budovy. Horný hrad na vrchole brala bol sídlom pána. Na západnej strane, kde už nezostal priestor na výstavbu ďalšieho krídla viedla cez obvodový hradný múr dvojpodlažná uzavretá pavlač, pričom na najvyššom mieste bola rozšírená smerom von o obrannú galériu. Vybudoval nový západný palác prepojený vstupnou chodbou so sedíliami. Horný hrad tvoril uzavretý komplex budov, bol samostatným obranným celkom, dostať sa doň bolo možné z dolného nádvoria cez padací most a niekoľko etážových priestorov.
Vysoké kolmé bralo bolo chránené Váhom, ktorý tiekol tesne pod hradnou skalou. Západný palác slúžil na reprezentatívne účely. V Stiborových časoch sa vzácne používalo už aj okenné sklo. Dôležitou súčasťou bola hradná kaplnka, dal ju vybudovať Stibor, bola priamo spojená s prvým poschodím obytného traktu a bola rovnako prepychová ako celý palác. Maliarska výzdoba kaplnky bola skvostom ako i 182 cm vysoká madona (teraz umiestnená v kostole v Koryčanoch na Morave).
Beckov po prestavbe uskutočnenej Stiborom sa stal jednou z najluxusnejších rezidencií tých čias. Tak to bolo i za Bánfiovcov, ktorí vlastnili hrad až do vymretia rodu v r. 1644. Po rozdelení medzi príbuzné šľachtické rody hrad chátral, v roku 1729 ho zničil požiar.
View More »