Po uhorskej prehre s Osmanskou ríšou pri Moháči (1526) rod Revai presídlil z najjužnejšej stolice stredovekého Uhorského kráľovstva, zo Sriemu, do najsevernejšie ležiacej stolice. Vzostup rodu zabezpečil župan Turčianskej stolice, kráľovský personál a palatínsky miestodržiteľ František I. Révai (1498 – 1553), podporovaný palatínom Štefanom Bátorim (1430 – 1493). Na rozdiel od väčšiny svojich súčasníkov volil Révai namiesto vojenskej služby úradnícku kariéru, v ktorej bol mimoriadne úspešný a za tri desaťročia z pozície jednoduchého zapisovateľa kancelárie palatína Imricha Peréniho († 1519) sa vypracoval na palatínskeho miestodržiteľa. Súbežne s politickým úspechom dosiahol František I. Révai aj veľmi vysoké spoločenské postavenie, Ferdinand I. mu udelil barónstvo, titul vznešený (magnificus) v roku 1537.